Vo svojich telách nie sme sami. Po celý život nás sprevádza približne 100 biliónov baktérií. Celkový súbor týchto mikroorganizmov označujeme ako ľudský mikrobióm. Najväčšia časť sa nachádza v črevách a je známa ako črevná mikroflóra. Mikroorganizmy sa však nevyskytujú iba v tráviacom trakte. Bohaté spoločenstvá baktérií sa nachádzajú aj v ústnej dutine, na koži, na pokožke hlavy a vo vagíne.
Probioterapia vychádza z predpokladu, že mikrobióm je ústredným prvkom ľudského organizmu. Človeka preto treba vnímať ako holobiont — komplexný organizmus tvorený spolužitím eukaryotických buniek (napr. ľudských) a mikroorganizmov, ktoré s ním žijú v symbióze a vzájomnej podpore. Hoci sa väčšina štúdií zameriava na tráviaci systém, nesmieme zabúdať ani na mikrobióm prítomný v iných oblastiach – na pokožke, vo vagíne a v ústnej dutine. Mimochodom, vedeli ste, že zloženie mikrobiómu sa výrazne líši podľa toho, kde sa v tele nachádza?
Donedávna stál výskum ľudského mikrobiómu skôr na okraji vedeckého záujmu. Vplyv mikrobiómu na vývoj človeka, jeho fyziológiu, imunitu a trávenie bol do značnej miery veľkou neznámou. Zlom nastal v roku 2008, kedy americký Národný inštitút zdravia (NIH) začal Projekt ľudského mikrobiómu (Human Microbiome Project - HMP), ktorého cieľom je identifikovať mikrobiálne komunity v našom tele a analyzovať ich úlohu vo vzťahu k ľudskému zdraviu a chorobám.
Štúdie ukazujú, že mikrobióm sa začína vyvíjať už pred narodením. Malé množstvo baktérií je prítomné v maternici, placente a plodovej vode. Hoci je plod vystavený baktériám už v maternici, najdôležitejšie kolonizujúce baktérie sa k nemu dostanú počas prirodzeného pôrodu matkinými pôrodnými cestami. Tieto baktérie sú absolútne zásadné pre budovanie silného mikrobiómu a dobre fungujúceho imunitného systému.
Ľudské bunky tvoria iba 43% celkového počtu buniek v tele, zvyšných 57% pripadá na baktérie, huby a jednobunkové eukaryoty žijúce v našich črevách, ústnej dutine, na koži a v ženskom reprodukčnom systéme. Celkom máme viac ako 1,5 bilióna baktérií!
Zloženie mikrobiómu sa značne líši podľa toho, kde sa v tele nachádza. Zatiaľ čo v tráviacom trakte sa nachádza približne 400 druhov baktérií, vo vagíne sa vyskytuje „iba“ okolo 300 druhov. Rozmanitosť mikrobiómu ovplyvňuje veľa rôznych faktorov – prostredie, strava a genetika. Človek žijúci v púšti má iný mikróbiom ako niekto, kto žije pri mori. Je zaujímavé, že zloženie mikrobiómu vykazuje značnú podobnosť u príbuzných osôb alebo u ľudí, ktorí bývajú v rovnakej domácnosti.
Aj napriek týmto podobnostiam platí, že presné pomery a typy jednotlivých baktérií sa líšia človek od človeka – mikrobióm je individuálny ako odtlačok prsta.
Záujem o mikrobióm a najmä o probiotiká vzrastá rýchlym tempom. Tento trend je poháňaný rastúcim vedeckým výskumom a tiež čoraz vyššou informovanosťou širokej verejnosti. Trh s farmabiotikami (liečivá na báze mikroorganizmov) a probiotikami sa dynamicky rozvíja, najmä pri produktoch podporujúcich tráviaci systém a zdravé trávenie. Zároveň rastie dopyt po bezpečných voľnopredajných liekoch, čo vedie k masívnym investíciám do spoločností zaoberajúcich sa genomickým výskumom.
Mitchell CM, Haick A, Nkwopara E, et al. Kolonizácia horného genitálneho traktu vaginálnymi bakteriálnymi druhmi u tehotných žien. Am J Obstet Gynecol. 2015 máj;212(5):611.e1–9. doi:10.1016/j.ajog.2014.11.043. Epub 2014 16. decembra. PubMed PMID: 25524398; PubMed Central PMCID: PMC4754962.
